27.1.2017 Terchová. Vo večerných hodinách sa schádzame roveri klanu BA1 pri Farskom kostole sv. Cyrila a Metoda zhlboka vdychujeme terchovský vzdúšik. Ale cítim aj výfukové plyny z okoloidúcich áut. V neznámom prostredí sa skvele orientujeme a bez akéhokoľvek náznaku pochybenia nachádzame farskú budovu, naše prechodné ubytovanie. V dňoch 27-29.1 2017 chceme spolu s rovermi z Prešova uskutočniť zimnú výpravu na Malofatranské končiare, opradené legendami, – Malý a Veľký Rozsutec. Ráno vstávame s nadšením. Cieľ našej výpravy je jasný. Svieti slnko, sem tam mráčik. Nižšie položené dediny sú v hmle, najmä Belá, Lysica. Ale to nám nevadí, hor sa do Bieleho Potoka a cez Diery, kde ani v lete slniečko nezasvieti pomaly napredujeme. Drinu máme za sebou a sme v škole. Jednou z techník, ktoré sme sa naučili bolo určenie lavínového nebezpečenstva priamo na svahu. Školu máme za sebou, ale nedoprajeme si oddychu a už vychutnávame panorámu zimnej Malej Fatry. Keďže v dolinách je opar, iba tušíme: tam je Kusuca, tam Žilina, masív Veľkej Fatry a tí s dobrým zrakom vidia aj končiare Roháčov. Tá panoráma stojí za námahu. Počas putovania sme sa lepšie spoznali s našimi bratmi rovermi z Prešova.
Mne sa veľmi páčil náš spoločný zostup z Malého Rozsutca, teda šmýkanie sa a spoločenstvo, ktoré sme počas našej výpravy vytvorili.
