Sobota ráno Rača. My starí vlci zovšadiaľ  a  vĺčatá  z Rače, Starého Mesta a deťmi z Vrakune sme sa vydali na prechod Rača-Marianka. Začiatok bol veľmi živý ako u vĺčat. Keď sme sa utíšili, dozvedeli sme sa zaujímavosti z histórie Rače a potom to prišlo. Začali sme hrať pozorovaciu hru, kde si vĺčatá mali všímať svoje okolie. Mali si všímať napríklad zvieratá a ich stopy v snehu, turistické značky a čokoľvek nezvyčajné. A tak všímajúc si všetko čo sa hýbalo aj stálo, pomaly sme vyšli na vrch Malá Baňa, odkiaľ sa nám naskytol jedinečný výhľad na okolité kopce, čo bola vítaná príležitosť využiť služby samoobslužného bufetu. Zbavení všetkej príťaže v plecniakoch  sme opäť vyrazili na cestu. Na vĺčatách sa pomaly začala objavovať absencia tréningu, ktorá spôsobila pomalšie tempo. Aj napriek únave, nás ale neopustila dobrá nálada a každý strmší svah popri ceste vĺčatá využívali na zrýchlený presun – šmýkanie.
Popri putovaní sme sa postupne dozvedali legendu o zbojníkovi, ktorý sa obrátil a zmenil svoj život .Začali sme hľadať zázračný prameň, v ktorom zbojník okúpal svoje dve deti. Pred Mariankou našim cieľom sme už boli všetci vyčerpaní. Odmenou nám bol pekný západ slnka. Tu sa nám aj podarilo nájsť zázračný prameň. A to bol koniec nášho putovania.