V sobotu 30.11.2019 deň pred prvou adventnou nedeľou sme sa stretli v pastoračnom centra sv. Rozálie v Ivanke pri Dunaji.

Vedúce lienok spolu s ich rodičmi nachystali čečinu, slamené základy, sviečky a veľa ozdôb všetkého druhu. Pripravili sme stoly, zapojili tavné pištole a začali tvoriť. Zapájali sa mladší aj starší, každý sa snažil vytvoriť ten najkrajší adventný veniec. Výnimku netvorili ani chlapci, či otec v roli estetického poradcu.

Atmosféru spríjemňovali rozhovory, hudba, teplý čaj, či drobné občerstvenie.

Na záver sme všetky výtvory vystavili na jeden stôl a obdivovali, ktoré z nich sú najkrajšie. Tešíme sa, že nám budu skrášľovať adventný čas a pripomínať blížiaci sa príchod nášho vykupiteľa Ježiša Krista.

Takto pred týždňom sa vĺčatá i starí vlci stretli vo vlčiackej klubovni v Rači pri spoločnom stretnutí s vĺčatami z Ivanky pri Dunaji.
Počas tohoto stretnutia mali vĺčatá možnosť zdolať lezeckú stenu, naučiť a zopakovať si osmičkový uzol.
Račianske vĺčatá spolu s Akelom Brunom a starými vlkmi dokončovali šarkana.

Spoločne po stretnutí navštívili cintorín a po modlili sa za duše zosnulých. Budúci týždeň pokračujeme.

Tešíme sa na ďalšie stretnutie so svorkou!

Váš Čil 🦅

Nedeľu 20.10 sa roveri RS, i mladší roveri zúčastnili jednodňovej vychádzky. Túto vychádzku sme začínali o 9:00 v Bratislave Rači, na zastávke Hybešovej. Následne sme pokračovali po modrej turistickej značke a napojili sme sa na Cestu hrdinov SNP. Neputovali sme síce ako hrdinovia Slovenského národného povstania, ale ako bratstvo roverov Federácie skautov Európy na vysielač Kamzík, vyzbrojení kartografickými mapami, kompasom, pravítkom i ceruzkou, väčšími, alebo aj menšími skúsenosťami v orientácii. Cestou sme mohli obdivovať krásu stvorenstva, mali čas na rozhovor, obdivovať krásu jesene, absolvovať hodinu cesty a mali možnosť precvičiť si topografické techniky (trianguláciu) i si opiecť niečo dobré pod zub. Po tejto vychádzke, sme sa streli so strážkyňami i sympatizantmi FSE na Bratislavskej kalvárií, kde sme sa pomodlili krížovú cestu za manželstvá aktuálne i budúce. Po krížovej ceste sme vychádzku zavŕšili sv. omšou o 17:00 na kalvárii v kostole Panny Márie Snežnej.

Nový skautský rok sme otvorili v Rači. Začali sme sv. omšou vo farskom kostole. Pokračovali sme gulášom v ACM Vinica, kde mali deti aj rodičia pripravenú stanovišťovú hru, počas ktorej spoznali rôzne skautské hry a záver obhajobnej reči Silvestra Krčméryho: „Rozhodol som sa preto svedčiť z povinnosti. Musím vydávať svedectvo o pravde. Preto musím hovoriť a nemôžem mlčať. Vy máte v rukách moc, ale my máme pravdu. Tú moc vám nezávidíme a netúžime po nej, nám stačí tá pravda. Lebo je väčšia a silnejšia ako moc. Kto však má v rukách moc, ten si myslí, že môže pravdu potlačiť. Zabiť. Alebo i ukrižovať. Ale pravda dosiaľ ešte vždy vstala i vstane z mŕtvych.“

Vĺčatá mali prechod ku skautom a menovali sme nových vedúcich: Lukáš Haranta za vedúceho skautského oddielu v Rači a Michala Mihálika za vedúceho novo-vzniknutej svorky vĺčat v Ivanke pri Dunaji. Navštívili nás aj priatelia skauti z Veľkého Zálužia.

Nedeľné podujatie začalo sv. omšou o 11 hod., ktorú celebroval don František Kubovič SDB. V homílii nadväzujúcej na uzdravenie hlucho-nemého sa pýtal prítomných detí i skautov koho dnes oni považujú za hluchého a slepého. Medzi prítomnými kráčal mládenec s mobilom v ruke, ktorý sledoval správy na mobile a nič iné „nepočul“ a ani „nevidel“. Don František sa pýtal, ako môžeme takéhoto človek uzdraviť.

Po svätej omši skautský zbor Silvestra Krčméryho pozval prítomných na „agapé“. Skautské rodiny navarili kapustnicu i guláš, z ktorého nasýtil asi stovku účastníkov podujatia, ktorého cieľom bolo priblížiť mladým ľuďom život, dobu a dielo lekára Krčméryho. „Zároveň Vás vítam na otvorení skautského roka,“ povedal hlavný organizátor podujatia Jozef Melicher, „verím, že každý z nás si odnesie nejakú myšlienku, svedectvo zo Silvovho života. Jeho myšlienka „ani deň bez čiarky“, ktorá znamená, že sa snažil naplno využiť nový deň i svoje talenty je aktuálna pre všetkých.“

Skauti si pre rodiny s deťmi pripravili šesť stanovíšť. V jednom si vytvárali samizdat. Na inom sa cez hranice snažili prepašovať náboženskú literatúru, či poskytnúť prvú pomoc človeku v bezvedomí. V inom hľadali poskrývané lístočky z údajmi o živote Silva, prostredníctvom morzeovky signalizovali konkrétne slová, snažili sa zapamätať výroky a informácie o živote Krčméryho a jeho rodiny. Na stanovišti, symbolizujúcom väzenie dopĺňali citáty zo Svätého Písma.

V priestore pod kostolom v tom istom čase prebiehala diskusia s autorom divadelnej hry Nepolepšený svätec – Ľubomírom Feldekom, hercom Matejom Marušinom, ktorý stvárňuje postavu Krčméryho a priateľom Silvestra Krčméryho – terajším rektorom Trnavskej univerzity Marekom Šmidom.

Na záver putovalo okolo 50 ľudí od kostola saleziánov k hrobu Silvestra Krčméryho na Martinský cintorín. Tu sa spoločne pomodlili, zaspievali pieseň „Ježišu kráľu neba i zeme“ a mariánsku skautskú.  V modlitbe prosby a vďaky ďakovali za príklad života Silvestra Krčméryho.