Piatok 25.11.2016 sme sa zúčastnili na zbierke potravín pre ľudí bez domova v predajni Tesco – Lamač. Bola to veľmi príjemná akcia, kde sme stretli veľa dobrých ľudí ochotných pomôcť. Najviac ma prekvapili ostatní dobrovoľníci, jednu dobrovoľníčku prišiel na konci podporiť jej manžel spolu s malou dcérou. Naša päť hodinová služba ubehla veľmi rýchlo. Som veľmi rád že som sa mohol zúčastniť tejto akcie veľmi ma povzbudila do ďalšej služby.
27.1.2017 Terchová. Vo večerných hodinách sa schádzame roveri klanu BA1 pri Farskom kostole sv. Cyrila a Metoda zhlboka vdychujeme terchovský vzdúšik. Ale cítim aj výfukové plyny z okoloidúcich áut. V neznámom prostredí sa skvele orientujeme a bez akéhokoľvek náznaku pochybenia nachádzame farskú budovu, naše prechodné ubytovanie. V dňoch 27-29.1 2017 chceme spolu s rovermi z Prešova uskutočniť zimnú výpravu na Malofatranské končiare, opradené legendami, – Malý a Veľký Rozsutec. Ráno vstávame s nadšením. Cieľ našej výpravy je jasný. Svieti slnko, sem tam mráčik. Nižšie položené dediny sú v hmle, najmä Belá, Lysica. Ale to nám nevadí, hor sa do Bieleho Potoka a cez Diery, kde ani v lete slniečko nezasvieti pomaly napredujeme. Drinu máme za sebou a sme v škole. Jednou z techník, ktoré sme sa naučili bolo určenie lavínového nebezpečenstva priamo na svahu. Školu máme za sebou, ale nedoprajeme si oddychu a už vychutnávame panorámu zimnej Malej Fatry. Keďže v dolinách je opar, iba tušíme: tam je Kusuca, tam Žilina, masív Veľkej Fatry a tí s dobrým zrakom vidia aj končiare Roháčov. Tá panoráma stojí za námahu. Počas putovania sme sa lepšie spoznali s našimi bratmi rovermi z Prešova.
Mne sa veľmi páčil náš spoločný zostup z Malého Rozsutca, teda šmýkanie sa a spoločenstvo, ktoré sme počas našej výpravy vytvorili.
Sobota ráno Rača. My starí vlci zovšadiaľ a vĺčatá z Rače, Starého Mesta a deťmi z Vrakune sme sa vydali na prechod Rača-Marianka. Začiatok bol veľmi živý ako u vĺčat. Keď sme sa utíšili, dozvedeli sme sa zaujímavosti z histórie Rače a potom to prišlo. Začali sme hrať pozorovaciu hru, kde si vĺčatá mali všímať svoje okolie. Mali si všímať napríklad zvieratá a ich stopy v snehu, turistické značky a čokoľvek nezvyčajné. A tak všímajúc si všetko čo sa hýbalo aj stálo, pomaly sme vyšli na vrch Malá Baňa, odkiaľ sa nám naskytol jedinečný výhľad na okolité kopce, čo bola vítaná príležitosť využiť služby samoobslužného bufetu. Zbavení všetkej príťaže v plecniakoch sme opäť vyrazili na cestu. Na vĺčatách sa pomaly začala objavovať absencia tréningu, ktorá spôsobila pomalšie tempo. Aj napriek únave, nás ale neopustila dobrá nálada a každý strmší svah popri ceste vĺčatá využívali na zrýchlený presun – šmýkanie.
Popri putovaní sme sa postupne dozvedali legendu o zbojníkovi, ktorý sa obrátil a zmenil svoj život .Začali sme hľadať zázračný prameň, v ktorom zbojník okúpal svoje dve deti. Pred Mariankou našim cieľom sme už boli všetci vyčerpaní. Odmenou nám bol pekný západ slnka. Tu sa nám aj podarilo nájsť zázračný prameň. A to bol koniec nášho putovania.
