V sobotu 10. júna sa po dlhšom čase vybrali na výlet, tentoraz do Smoleníc. Na železničnej stanici sme dali jednému z našich nových členov za úlohu doviesť nás na zámok. S využitím mapy a svojich orientačných schopností nám Pravoslav ukazoval cestu k vytúženému cieľu. Putovali sme cestou-necestou po chodníkoch, cez pole, ba i cez žihľavu. Skaut je v prvom rade prieskumník, preto musí vedieť nájsť cestu aj v prípadoch, keď sa zdá, že žiadna nevedie. Toto bol aj náš prípad. Kúsok od stanice pri kraji dediny bol zámok v horách viditeľný. Všetci sme jasne vedeli, ktorým smerom sa musíme orientovať, hoci trasa nebola značená turistickými značkami. Našli sme si vlastnú alternatívnu cestu, ktorá nás doviedla tam, kam sme chceli. Nie je to podobne aj v živote človeka? Chceme niečo dosiahnuť, lenže na ceste k tomuto cieľu sa vždy objavia prekážky. Môže sa stať, že plán sa podľa našich predstáv zrealizovať nedá, tak čo urobíme? Vzdáme sa nášho sna, alebo budeme hľadať náhradnú, možno nevyznačenú cestu, ako vysnívaný bod dosiahnuť? Ja by som uprednostnil druhú možnosť. Je známe, že hľadanie cesty dokáže často viac obohatiť ako samotný cieľ. Na základe nášho vlastného poblúdenia sa najlepšie učíme. Pravý skaut je ten, ktorý vie nájsť správnu cestu v akomkoľvek zmysle, ak pozná smer putovania. Pravo našu dôveru nesklamal a doviedol nás ku zámku.

Pod majestátnym historickým sídlom grófov nás nasýtil spoločne pripravený skromný, ale o to chutnejší obed zemiakové placky s hrachom. Na vrátnici zámku nám strážnik oznámil, že z dôvodu svadby sa toho dňa prehliadky nekonajú. (V duchu som si zanadával, pretože na internete som túto informáciu napísanú nevidel). Pre mňa z toho vyplýva ponaučenie. Pri organizovaní výletu, nestačí iba vyhľadávať informácie na webe, ale je treba i telefonicky preverovať, či sa predmetné akcie konajú. Aj vedúci a pomocní vedúci sa neustále musia učiť, ale práve takto sa najlepšie posúvajú dopredu podobne ako skauti, ktorí hľadajú správnu cestu.

Čo teraz? Otočiť sa späť na vlak do Ivanky? Nie, využili sme čas iným spôsobom. Obe družiny dostali za úlohu vymyslieť jednu disciplínu, v ktorej vyzvú druhú družinu. Pravo ako jediný prítomný člen družiny Havran a hosť Ronald (kamarát Paťa Slmeka, ktorého si pozval so sebou), ktorého sme na tento deň pripojili k tejto skupine, vyzvali Goga z družiny Medveď v súťaži o vedomosti z dejepisu. Pravo dával rôzne otázky a Roni na väčšinu z nich odpovedať vedel. Na oplátku Paťo Toman z družiny Medveď vyzval Prava v šprinte na krátku vzdialenosť. Tréning v karate vyzývateľovi očividne dopomohol k rozvoju fyzickej zdatnosti, vďaka čomu Paťo vyhral. Je povzbudivé vidieť, že už dvanásťroční skauti sú si dobre vedomí svojich silných stránok, čo zabezpečilo obom družinám víťazstvo v tejto disciplíne.

Pri ceste späť na nás čakalo jedno trochu nemilé prekvapenie. Asi dvesto metrov od železničnej stanice sa rozpršalo. Okamžite sme zrýchlili krok. V čakárni sme si počúvajúc búrku vychutnávali radostné zážitky z tohto výletu. Deň nedopadol síce celkom podľa našich očakávaní, nakoľko sa prehliadka historickej pamiatky neuskutočnila, ale Najvyšší nám doprial inú obohacujúcu skutočnosť. Vďaka takýmto skúsenostiam sa skauting stáva zaujímavejším.